O rozmnožovaní

Odchov mláďat je nutné veľmi dobre zvážiť. Škrečky sú plodné zvieratá, priemerný počet mláďat pri jednotlivých druhoch je:

Pre všetky mláďatá je nutné zabezpečiť vhodných domov. Dávanie mláďat do zverimexov je nezodpovedné! Nemusia ich od vás ani kúpiť, pretože niektoré obchod majú vlastných dodávateľov, ďalej neviete, k akému majiteľovi sa dost dostanú, ako bude o nich postarané (a ani samotné zverimex, česť výnimkám, veľmi nevynikajú starostlivosťou o predávané zvieratá), či ich niekto nepoužije ako krmivo pre iné zvieratá.

Pred párením škrečkov je dobré ovládať aspoň základy genetiky. Budete vedieť, akú farbu, typ a druh srsti a farbu očí budú mláďatá pravdepodobne mať. A vyhnete sa nevhodnému (neprípustnému) páreniu, ktoré pre mláďatá končí tragicky (smrťou alebo ťažkými doživotnými následkami na zdraví).

Je neprípustné páriť.

a) dvoch jedincov s letálnym génom, a to:

• škrečkov sýrskych s génom svetlo šedá (Lglg x Lglg): ¼ mláďat zomrie v maternici alebo krátko po narodení. Neporodené, mŕtve mláďatá v samičkinej maternici kalcifikujú, čo jej organizmus zaťažuje,
• škrečkov sýrskych s génom dominante bodkovaný (Dsds x Dsds): ¼ mláďat zomrie v maternici alebo krátko po narodení. Neporodené, mŕtve mláďatá v samičkinej maternici kalcifikujú, čo jej organizmus zaťažuje,
• škrečkov sýrskych s génom biele brucho/šiml (Whwh x Whwh): ¼ mláďat z tohto spojenia sa narodí bez očí alebo len so zvyškami očí, naviac môžu byť hluché a kratšie sa dožijú (6 – 12 mesiacov),
• škrečkov džungarských s génom perla (Pepe),
• škrečkov Campellových s génom strakatý (Mimi),
• škrečkov čínskych s génom dominantne bodkovaný (Dsds).

b) akéhokoľvek samčeka s bezsrstou samičkou: samička nemá mlieko (resp. ho má nedostatok), mláďatá by po narodení uhynuli od hladu,

c) zvieratá, ktoré trpia na prenosné, alebo dedičné choroby (napr. cukrovka, rakovina, epilepsia, HaPV), alebo genetické vady,

d) zvieratá, ktoré sú agresívne,

e) škrečky džungárske so škrečkami Campbellovými: vzájomné kríženie týchto druhov je nežiaduce, pretože zanikajú oba čisté druhy, potomkovia sa pravdepodobne kratšie dožívajú a niektoré farebné mutácie hybridov majú sklony k chorobám ako cukrovka alebo head tilt,

f) neprípustná je aj príbuzenská plemenitba, teda párenie súrodencov aleborodiča s jeho priamym potomkom v prvom (t.j. otca s dcérou alebo matku so synom). Takáto úzka príbuzenská plemenitba patrí do rúk výhradne odborníkom, pretože sa pri nej umocňujú nielen pozitívne, ale aj negatívne vlastnosti.

Pri krytí musí mať samička vek najmenej 3,5 mesiaca (ideálne 4 mesiace,) kedy je ukončený jej vývoj, a najviac jeden rok. Samička škrečka sýrskeho nesmie mať pri krytí váhu menšiu ako 120 g, samička škrečka džungárskeho alebo Campbellovho menšiu ako 45 g, samička škrečka čínskeho menšiu ako 30 g a samička škrečka Roborovského menšiu ako 26 g. Je vhodné, aby aj samček, ktorým sa kryje, mal minimálne rovnakú hmotnosť ako je určená pre samičky, aby sa predišlo rozmnožovaniu príliš malých škrečkov. Prvý vrh by mala mať samička najneskôr vo veku 6 mesiacov. Prvý vrh vo vyššom veku ju môže ohroziť na zdraví a živote. Odstup medzi jednotlivými krytiami a pôrodmi musí byť najmenej 2 mesiace. Táto doba sa ráta odo dňa samičkinho pôrodu. Mláďatá musia zostať s matkou do veku najmenej 4 týždne, maximálne však do veku 5 týždňov, potom sa musia rozdeliť podľa pohlavia, aby sa predišlo nevhodnému, nebezpečnému a naviac príbuzenskému krytiu príliš mladých samičiek. Matka môže zostať so samičkami tak dlho, kým sa s nimi znesie. Každý chovateľ je zodpovedný za to, aby pre mláďatá vybral vhodných majiteľov.